Lyžovanie v Alpách 2011-12, katalóg lyžovačiek

03 október 2011

Každoročne v tento jesenný čas prinášame na trh nový katalóg lyžovačiek. Terajšie lyžovanie v Alpách sme rozšírili o 30% oproti predchádzajúcemu katalógu. Medzi obľúbené zimné zájazdy do Talianska, Rakúska, Švajčiarska a Francúzska pribudli tie nové lyžiarske strediská, ktoré sa prostredníctvom predaja na našich internetových stránkach zaradili medzi Vaše najobľúbenejšie.

Najväčší katalóg lyžovačiek 2011-12

Je to už deviata zima, čo Vám prinášame to najlepšie z lyžovania v Európe. Najväčší katalóg lyžovačiek na sezónu 2011-12 obsahuje najobľúbenejšie alpské lyžiarske strediská, ktoré sa už udomácnili v našej ponuke, nebola by to však ponuka cestovnej kancelárie Reny Travel, keby nepriniesla aj niečo nové. Oproti predchádzajúcej sezóne v katalógu pribudlo tridsať stránok a na nich desať lyžiarskych stredísk. O ich rozšírení rozhodli naši internetoví zákazníci, ktorí prejavili zvýšený záujem o strediská: Alta Badia, Paganella, Kronplatz, Folgaria-Lavarone v Taliansku, Pitztal, Mölltal, Nassfeld, Heiligenblut, Semmering v Rakúsku, alebo Vars-Risoul vo Francúzsku.

Veríme, že aj pre našich zmluvných predajcov sa stane katalóg vítanou pomôckou pri ich práci. Naďalej však platí naša zásada, že podstatne širšiu ponuku lyžiarskych možností nájdete na našich internetových stránkach ( www.renytravel.sk ) - lyžovanie, kde zistíte že nie sú to len Alpy, čo si žiadajú naši zákazníci. Záujemcom o domácu lyžovačku poradíme a zabezpečíme pobyt na horách na Slovensku a v Českej republike. Pre každého, kto pokukuje po nezvyklejšej lyžovačke radi pripravíme možnosti lyžovania v oblastiach Škandinávie, Slovinsko, Chorvátsko, Kaukaz, Kanada a iné.

Najväčšie úsilie venujeme príprave rodinných pobytov. Rodinné lyžovačky si vyžadujú zvýšenú starostlivosť predovšetkým o detských členov rodiny. Alpské krajiny poskytujú stále viac služieb deťom bezplatne. Ubytovanie v hoteloch v sprievode rodičov zahŕňa často aj dve deti zdarma, nižšie bývajú ceny detskej stravy. V ponuke môže byť celodenný pitný režim dieťaťa za darmo, detské lyžiarske skipassy môžu byť lacnejšie aj o viac než 50%. Deti do desať rokov bežne lyžujú v sprievode rodičov zadarmo, alebo za výhodnejšie ceny celorodinných skipassov. Opatrovanie detí, detské škôlky, detské lyžiarske zóny s profipersonálom - inštruktorkami lyžovania sú samozrejmosť.

Radi Vás presvedčíme, že tomu čo ponúkame aj rozumieme. Vieme, čo lyžiar potrebuje, po čom jeho srdce túži. Sami totiž aktívne lyžujeme. V našom kolektíve máme kvalifikovaných odborníkov, ktorí majú skúsenosti aj so závodením a trénovaním malých pretekárov. Pravidelne navštevujeme a dôležité lyžiarske strediská testujeme osobne na lyžiach. Ubytovacie zariadenia starostlivo vyberáme, aby vám okrem nocľahu ponúkali aj niečo navyše pre oddych, relax a zábavu po celodennej lyžovačke.

Potešením pre nás je Vaša spokojnosť, ktorá sa k nám dostáva prostredníctvom množstva spätných reakcií a poďakovaní za príjemne strávenú dovolenku. To nás zároveň zaväzuje k neustálej snahe o zlepšovanie úrovne našich služieb.


Príjemný rok a kvalitný manchester na zjazdovkách v sezóne 2011-12 Vám želá
kolektív Reny Travel - www.renytravel.sk / lyžovanie

Lyžiarske strediská testujeme osobne

Takmer desaťročie pripravujeme pre vás lyžovačky do Alpských lyžiarskych stredísk. V našej ponuke sa nachádzajú najslávnejšie rezorty Rakúska, Talianska, Švajčiarska a Francúzska, ale aj menej známe lyžiarske strediská. Vybrať si medzi niekoľkými stovkami možností trávenia zimnej dovolenky môže byť dosť zložité.

Dobrou pomôckou pri rozhodovaní bývajú prehľadné a objektívne bedekre, knižné publikácie ale aj katalógové informácie o jednotlivých strediskách. Údaje, ktoré poskytujeme našim lyžiarom preberáme priamo od majiteľov lyžiarskych stredísk. Ale poznáte to aj sami, jeden sa rád pochváli, iný je zase zbytočne sebakritický. Preto sa nám osvedčilo, robiť si o strediskách aj vlastný - lyžiarsky názor.

Niekoľko stoviek horských rekreačných stredísk neustále reaguje na nové požiadavky klientely, svižným tempom rozširujú svoje služby, navzájom sa predbiehajú v inováciách. Sledovať tento vývoj v každom zimnom stredisku je náročné, ale nutné aby sme vám vedeli poskytnúť vždy aktuálne informácie. Súťaživosť medzi zimnými strediskami je z pohľadu návštevníka vítaná, samozrejme pokiaľ sa berie ohľad na prírodu.

Milovníkom snehu sa dostáva každý rok viac lákadiel a možností ako tráviť pobyt na horách. Návštevník, ktorý sa po 2-3 rokoch vráti do lyžiarskeho strediska je milo prekvapený, keď objaví nové lanovky, nové zjazdovky, kvalitnejšie a širšie služby. Budovanie v alpských strediskách napreduje rýchlym tempom, preto lyžiarske strediská testujeme osobne na lyžiach niekedy aj rok po roku sa vraciame, aby sme vyskúšali horúce novinky.

Každú zimu navštívime vytipované lyžiarske strediská, aby sme ich vyskúšali osobne na lyžiach. Našťastie viac ako ¾ zamestnancov cestovnej kancelárie Reny Travel sú nadšenými lyžiarmi, preto sa testovanie občas zvrhne na firemnú lyžovačku. Takú sme zažili aj začiatkom roku 2011 v Talianskom stredisku Livigno, kde sme testovali až šiesti. Lyžovačka v Livigno dopadla nad očkávaie, stredisku sme pridelili svorne všetci plný počet bodov a hviezdičiek.

Osobná skúsenosť a zážitok z lyžovania každého z nás naplní novým rozmerom, akoby všetky tie naštudované informácie o strediskách boli len nepatrným zlomkom zážitku na vlastnej koži. Často sa na nás obracajú naši klienti aby sme im odporučili dobrú lyžovačku. Niet väčšieho zadosťučinenia ako poďakovanie za dobré rady a tipy po ich návrate z lyžovačky, ktorú im na základe vlastných skúseností a poznatkov poradíme.

Snažíme sa otestovať čo najviac lyžiarskych stredísk, aby sme o všetkých vedeli poskytovať vlastné a vyčerpávajúce informácie. Nájsť však pár dní voľného času na lyžovačku popri pracovnom frmole v hlavnej lyžiarskej sezóne býva vzácnosť. Napriek tomu každú zimu navštívime približne päť až desať lyžiarskych stredísk kde sa zameriame na hodnotenie niekoľkých dôležitých oblastí.

V prvom rade sa zaujímame o samotnú cestu za snehom, čiže dostupnosť strediska. Rozhodujúca je dĺžka trasy, kvalita ciest, zápchy, smerovače a informačné tabule. Ďalšou oblasťou je ubytovanie, servis spojený s ubytovaním (strava, reštaurácie, obsluha, relax a podobne), obchody, infraštruktúra. Hlavnú pozornosť zameriame na všetko, čo súvisí s lyžovaním.

Už pri ubytovaní na recepcii si vyžiadame všetky informácie o cestovnom poriadku a premávke skibusov, požičovne a servis lyží, lyžiarske školy, inštruktori, predajné miesta skipasov, správy o počasí. Často už pred prvou večerou v deň príchodu máme vybraté a zakúpené skipasy, aby sme sa od prvého dňa pobytu mohli venovať len lyžovačke.

Lyžovanie samotné je pre nás zábavná a obľúbená aktivita. Pri tom musíme mať neustále na zreteli, že sme tam pracovne a sledujeme kvalitu a upravenosť zjazdoviek, značenie tratí a orientačné tabule, kvalitu a rýchlosť lanoviek a vlekov, prelyžujeme aj snowparky, funparky, detské areály ale aj ľahšie a prístupné freeride terény. Snažíme sa prelyžovať všetky zjazdovky a vyskúšať všetky vleky v stredisku, aby sme si vytvorili ucelený obraz.

Po každom dni si robíme vlastné poznámky a vyhodnotenie zážitkov, ktoré sú potom hlavnou devízou v kontakte a konzultáciách s našimi zákazníkmi. Objektívny pohľad na testované lyžiarske stredisko sa občas snažia skresľovať prírodné podmienky. Každý lyžiar pozná význam počasia na výsledný pocit z lyžovačky. Ani nakvalitnejšie zjazdovky a najmodernejšie vleky nepomôžu prekonať mrzutosť z hmly, silného vetra, či hustého sneženia. Žiaľ aj to patrí k horám.

Podobnú situáciu sme zažili koncom februára 2011, kedy sme sa na týždeň vybrali do gigantického Zillertalu. Úloha otestovať tohto lyžiarskeho obra bola náročná, pretože v jednom údolí sa nachádza 5 veľkých lyžiarskych stredísk, ktoré disponujú približne 650 km zjazdoviek, na ktorých premáva 170 lanoviek a vlekov. Oboznámiť sa s toľkými svahmi sa za jeden týždeň jednoducho nedá. Navyše nás Zillertal privítal zamračený, sychravý a s minimálnymi snehovými podmienkami.

Zážitok po prvých dvoch dňoch bol veľmi negatívny. Premočené vetrovky, slabá viditeľnosť kôli hustej hmle, bubnovitý povrch hlavných zjazdoviek, miestami spod snehu vykúkajúce kamene, preplnené vleky a dlhé čakacie doby. V takej situácii asi každého napadne presunúť sa až na koniec údolia a vyskúšať si ľadovec Hintertux. Lenže pri zlom počasí býva na ľadovci ešte nepríjemnejšie, alebo ak je inverzia tak vo vyšších polohách môže byť krásne slnečno. Rozhodnutie prispôsobíme podľa miestneho spravodajstva o počasí.

Takýto nápad - odísť za lepším počasím na ľadovec dostali v tom čase asi všetci návštevníci Zillertalu. Pláne nad 3000 metrami boli naozaj zaliate slnkom, ale množstvo ľudí vytváralo dlhé rady na lanovkách aj v bufetoch. Príčiny, ktoré dokážu pokaziť lyžiarsky zážitok. V takej situácii často dochádza k nespravodlivému hodnoteniu daného strediska. Presne takéto skreslenia sa začali objavovať aj u niektorých členov nášho tímu.

Hodnotiť Zillertal priemernými známkami ?! To nemôže byť správne, predsa všade sa uvádzajú o tomto rakúskom obrovi samé superlatívy. Vlastné pocity predsa neklamú - sychravo, mokrý sneh, preľudnenosť svahov, trate bez pravidelnej údržby, polhodinový rad na občerstvenie - katastrofa. Vtedy sa nám predviedla príroda a jej sila. Ukázala nám, ako vie našim názorom manipulovať.

Tretie ráno sme sa zobudili do romantickej zimy. Čerstvo nasnežených 20 cm prachového snehu, modrá obloha, slniečko, bezvetrie a príjemných mínus päť stupňov. Zrazu aj raňajky chutili akosi lepšie. Lyžiari štartujúci z lanovkovej stanice v Mayrhofene na Penken sa už netlačili, natierali sa opaľovacím krémom a vystavovali líca slnku. Z dlhého dvadsať minútového čakania včera a predvčerom sa stalo príjemných dvadsať minút opaľovania a veselého rozhovoru so spolu-lyžiarmi.

Nad pásmom lesa nás čakali krásne upravené zjazdovky, ktorých menčestrový povrch príjemne vŕzgal pod lyžami. A všetko bolo iné. To isté škaredé stredisko sa cez noc premenilo na poéziou znejúce, priemerné hodnotenia vystriedali superlatívy. Celú zmenu zariadilo počasie. Preto si musíme dávať pozor, akou mierou náš názor ovplyvní počasie. Keď je pekne, aj obyčajná lyžovačka vo vedľajšej dedine pripadá super, ale ak je škaredé počasie, sme mrzutí aj na najkrajších svahoch planéty.

Skúsenosti s faktorom počasia nás naučili eliminovať jeho vplyv na hodnotenie testovaných stredísk. Niekedy to nejde celkom vylúčiť, ale ak sa nám hodnoty príliš odchýlia od oficiálnych hodnotení, radšej celý test anulujeme a vrátime sa o rok či o dva a lyžovačku si zopakujeme. Rovnako je možné aj opačné zistenie, totiž po návrate do lyžiarskeho strediska, ktoré lyžiara pred rokom, dvomi nadchlo, zažije sklamanie. Nuž asi ani ten istý človek nemusí byť ten istý dnes a pred dvoma rokmi.

Vlastná skúsenosť a zážitok je nenahraditeľný. Nech už naň vplýva to či ono, testujte a poznávajte sami. Ak máte chuť napísať svoje recenzie z lyžovačiek, radi ich zverejníme.

Príjemné čakanie na zimu ;-)

---

Alpské lyžiarske strediská:

niekoľko testovacích lyžovačiek stálo za to, aby sme sa o nich zmienili aj v samostatných článkoch. Stručné charakteristiky a hodnotenie najzaujímavejších:

• lyžovanie Schladming 4 vrcholy nad mestom: Planai, Hauser Kaibling, Hochwurzen a Reiteralm) ponúkajú 167 km vzájomne prepojených zjazdoviek, 81 lanoviek a vlekov, 100% svahov je umelo zasnežovaných, skibusy premávajú v celej oblasti v cene skipasu. Zjazdovky sú prevažne červené až modré s niekoľkými nie príliš náročnými čiernymi úsekmi, takže výborne vyhovujú aj rodinnej lyžovačke. Bez obáv sa môžete vydať s deťmi na každú trať. Zjazdovky sú na veľmi dobrej úrovni.

• Lyžiarske stredisko Sestriere ponuka je úcty hodná vyše 400 km tratí na 216 zjazdovkách, ktoré končia vo Francúzsku. Alberto vyhlasuje, že je hore taká hustá hmla a sneženie, že lyžovanie v tomto počasí je nebezpečné. Gabriella z Rumunska chce lyžovať a hľadá dobrovoľníkov, ktorí sa pridajú. Samozrejme sa hlásim na lyže, veď by som to určite ľutovala. Nakoniec je nás asi 5 a Alberto skladá zbrane, ostávame pri pôvodnom programe – pôjde sa na lyže.

• Lyžovačka v Livigno - nápad ísť si zalyžovať do Livigno sa zrodil počas jedného piatkového posedenia pri pive už niekedy v septembri, kedy sme sa v duchu zatúlali, celí nedočkaví, do zimy na lyže. Po niekoľkých rôznych návrhoch padlo rozhodnutie na Livigno s bývaním v hoteli San Carlo, ktorý sa nachádza priamo pri zjazdovke a lanovke. Termín 02.01. kedy školo-povinné deti majú stále prázdniny. Celá výprava pozostávala z troch žien, jedného muža a jednej 11 ročnej slečny ( pre nás dieťa).

Barbora Lukáčová: Lyžiarka telom i dušou

Má 21 rokov, pochádza z Liptovského Mikuláša a obľubuje tenis, lezenie, motokáry, venčenie svojho psa Badyho, ale i stretnutia s priateľmi, ktorí ju najčastejšie oslovujú prezývkou Baja. Nikdy ju nenahovoríte, aby zjedla karfiol. Udobríte si ju však talianskou kuchyňou či sladkosťami. V budúcnosti by si rada vyskúšala sky diving. Talentovaná lyžiarka momentálne všetok svoj voľný čas delí medzi lyžovanie a školu. Sympatické mladé dievča a jej lyžiarsky talent sme sa rozhodli podporovať.


Ako ste sa dostali k lyžovaniu?
K lyžovaniu ma priviedli moji rodičia, ktorí sa taktiež pohybovali v tejto sfére. Mama ako pretekárka, otec ako tréner, no samotné rozhodnutie, či to chcem naozaj robiť ostalo na mne a považujem to za jedno z najlepších rozhodnutí môjho doterajšieho života. Lyžovanie mi veľa dalo, dáva a zrejme ovplyvní zvyšok môjho života. Nie je to len preto, že mi umožňuje spoznávať nové krajiny a ľudí. Vďaka lyžovaniu som samostatnejšia, zodpovednejšia a hlavne som si vypestovala pevnú vôľu či bojovať za svoje sny a ciele. Z toho následne vyplýva aj motto, ktorého sa držím: „Víťazi sa nikdy nevzdávajú, kto sa vzdáva nemôže zvíťaziť.“

Nie všetko nás na našej práci či koníčkoch nadchýna. Občas sa objavia činnosti, ktoré naozaj „nemusíme“. Je niečo, čo na lyžovaní nemáte rada?
Lyžovanie, asi ako každý šport je drina, hľadanie osobných hraníc a ich prekonávanie, odopieranie si množstva vecí z každodenného života s vidinou jediného cieľa- byť najlepší. Ja osobne nemám rada množstvo okruhov mojej kondičnej prípravy, či už stereotypný pobyt v posilňovni alebo nekončiace sa cyklistické etapy. Beriem to však ako nevyhnutnú súčasť niečoho väčšieho, preto každá kvapka potu a pretečených sĺz mi stojí za to. A povedzme si úprimne, konkurencia tiež nikdy nespí.

Úspechy športovcov sú výsledkom ich tvrdej práce a ctižiadostivosti. Bez pomoci iných ľudí by to však veľakrát nešlo. Kto pomáha vám?
Vystriedala som viacero klubov i trénerov a momentálne som zakotvila v TJ Slávia UK. Techniku sa snažím zlepšiť pod vedením trénera Ľubomíra Fabiana. Naozaj úprimne musím priznať, že za každým malým či veľkým úspechom stojí okrem tvrdej driny vždy omnoho viac. Preto si nesmierne vážim ľudí, ktorí ma podporujú a pomáhajú mi. Je to samozrejme rodina, ale i sponzori, kamaráti či firma Volkl, vďaka ktorej mám kvalitný materiál - lyže, ktoré si neviem vynachváliť.

Ktoré zo svojich úspechov si ceníte najviac?
Počas môjho doterajšieho pôsobenia som zažila množstvo sklamaní a pádov, ale o to viac si cením úspechy, ktoré som dosiahla a na ktoré som hrdá. Najviac si vážim 10.miesto v slalome na Majstrovstvách sveta juniorov( MSJ) v nemeckom Garmisch- Partenkirchene (2009), 2.miesto v slalome, obrovskom slalome a super kombinácii z Majstrovstiev Slovenska (M-SR,2009), 15. miesto v slalome na MSJ z francúzskeho Les Planards (2010), 2.miesto v slalome na M-SR 2010 či 4. miesto v superkombinácii zo svetovej zimnej univerziády v Turecku.

Každý športovec má ciele, ktoré by raz v blízkej či ďalekej budúcnosti chcel dosiahnuť. Prezradíte nám tie vaše?
Nuž, čo sa týka mojich najbližších cieľov, tie mám jasné. Samozrejme, sú vysoké, ale nie nedosiahnuteľné. Jedným z nich je bodovať v Európskom pohári a Svetovom pohári, ale i úspešne sa nominovať a neskôr reprezentovať na Univerziáde, Majstrovstvách sveta a na Olympiáde v Sochi.

Ste mladá a úspešná. Viem však, že okrem športovej činnosti nezanedbávate ani vzdelávanie. Je náročné spojiť tieto dve aktivity?
Vzdelanie je pre mňa veľmi dôležité, preto som si vybrala síce ťažšiu školu, ale takú ktorá ma naozaj baví. Preto moje rozhodnutie pri jej výbere bolo dosť jednoznačné a tak dnes študujem právo na Paneurópskej vysokej škole. Momentálne nastupujem do druhého ročníka bakalárskeho štúdia. Spojiť šport a štúdium je naozaj obtiažne, ale keďže nič nie je nemožné, tak i ja svoj voľný čas (hlavne apríl a máj) dobieham, čo som zameškala v škole. Nechcem, aby to vyznelo „bifľošsky“, ale takmer väčšinu voľného času venujem štúdiu.

Lyžovačka v Livigno

TŽ článok publikovaný na - Zimná dovolenka Livigno

V rámci projektu - lyžiarske strediská testujeme osobne - sa nám dostala na mušku lyžovačka v Livigno, odkiaľ prinášame zážitky a postrehy. Toto obľúbené lyžiarske stredisko na taliansko - švajčiarskych hraniciach dopadlo na výbornú. Článok publikovaný na - Zimná dovolenka Livigno

Tento ftip určite poznáte z facebooku alebo z e-mailu:

isc do Tatroch na turu a zjebac še z palenky, ta to je slovenske,
isc do Tatroch na turu a zjebac še zo skaly, to je take česke,
isc do Tatroch na turu a zjebac še už v Prešove, to je take vychodňarske,
ale isc do Tatroch a netrafic še tam, bo je plane džípíesko – ta to calkom Bratislafske.

Presne takto začala aj naša lyžovačka v Livigno ale poďme pekne po poriadku ...

Nápad ísť si zalyžovať do Livigno sa zrodil počas jedného piatkového posedenia pri pive už niekedy v septembri, kedy sme sa v duchu zatúlali, celí nedočkaví, do zimy na lyže. Po niekoľkých rôznych návrhoch padlo rozhodnutie na Livigno s bývaním v hoteli San Carlo, ktorý sa nachádza priamo pri zjazdovke a lanovke. Termín 02.01. kedy školo-povinné deti majú stále prázdniny. Celá výprava pozostávala z troch žien, jedného muža a jednej 11 ročnej slečny ( pre nás dieťa).

Livigno 1.deň - cesta, príjazd, ubytovanie
Na cestu sme sa vydali už o 8,00 hodine ráno, plní optimizmu a dobrej nálady. Predpokladaný príchod bol naplánovaný medzi 16,00 a 17,00 hodinou čo vyzeralo viac ako dobre. No ale to by sme sa asi v polovici cesty nesmeli dostať do viac ako 3 hodinovej zápchy. Keď už sme sa konečne vymotali zo zapchatej diaľnice a prešli niekoľko desiatok kilometrov po kľukatej ceste, naše „džipíesko“ sa rozhodlo s nami trošku pohrať. Začalo to na kruháči, kde nás milá teta z džípiesky poslala doprava, napriek tomu, že ktosi zazrel ceduľku ukazujúcu opačným smerom. No a zábava sa práve začala.

Prechádzali sme švajčiarskymi dedinkami a potom zase Talianskom, nekonečne dlho sme sa šplhali po serpentínach a stretli asi 2 autá z toho jeden odhŕňač. Po niekoľkých hodinách sme konečne uvideli obrovskú šípku „Livigno“ a naša podarená GPS-ka nám oznamovala že nám chýba do cieľa asi 8 km. Hurááá !! Po odbočení sme sa ocitli pred bielou trojmetrovou stenou zo snehu. Naša úchvatná džípieska nás poslala na horský priechod, ktorý je cez zimu uzatvorený. Čakala nás ďalšia niekoľkohodinová cesta po serpentínach a hľadanie správnej cesty. No nebudem napínať, do hotela sme sa dostali po desiatej hodine večer. Naša lyžovačka nezačala veľmi šťastne. Unavení po dlhej ceste, hladní, lebo sme nestihli večeru, s lyžami na izbe pretože lyžiareň už bola dávno zamknutá. Ešteže bol otvorený bar.

Livigno 2. deň - lyžovanie v časti Teola-Mottolino

Livigno malo pre nás nachystané prekvapenie, niečo ako satisfakciu za strastiplnú cestu. Ráno sme sa zobudili do nádherne mrazivého a slnečného dňa. Vyzeralo to tak fantasticky, že sme len do seba nahádzali raňajky a ponáhľali sa na kopec. No pravdupovediac, nezačínali sme príliš zavčasu, ale o 10:00 sme už boli pri zjazdovke nachystaní a vyškerení. Kúpili sme si šesťdňové Alta Valtelina skipasy lebo máme v pláne navštíviť aj blízke Bormio a Santa Caterinu. Nasadáme na lanovku a kocháme sa nádhernými pláňami zaplavenými slnkom. Teda väčšina z nás, vonku bolo mínus 20 a ja som si nadýchala do okuliarov, takže skoro celú cestu lanovkou som odmrazovala. Úsilie bolo nakoniec odmenené a kochám sa aj ja. Ešte jedna spoločná fotka ženskej časti, keďže náš mužský sprievodca sa podujal robiť fotografa, a hurá na nádherne upravené takzvané menčestrové zjazdovky. Vyzerá to, že sme si pláne Teola prenajali len pre seba. Asi nikdy nezabudnem na ten úžasný pocit radosti a slobody, ten ale asi pozná každý lyžiar.

Vychutnávali sme si tento pocit a testovali zjazdovku za zjazdovkou. Všetky aj tie čierne zvládame spoločne, najlepšie sú ale červené – krásne široké, s príjemným sklonom ktorý je priateľský aj pre menej zdatných lyžiarov. Celá naša skupinka, si to riadne užívala a bola naozaj rôznorodá – vedúci výpravy, muž výborný lyžiar (v mladosti pretekár), dieťa ktoré začalo lyžovať skôr ako vedelo chodiť, a 3 žienky každá inak zdatná, ale všetky s obrovským nadšením. Prešli sme po každej jednej zjazdovke a zodpovedne môžem prehlásiť, že všetky boli výborné. Tu si naozaj nájde každý tú svoju ... aj keď my sme viac zaťažený na skitour ako na lyžovanie na jednej zjazdovke, ale tu sme si niektoré dali aj viackrát.

Postupne sme sa prelyžovali z časti Teola až na Mottolino, kde sa nachádza úžasný Burton fun park. V tejto časti strediska bolo podstatne viac ľudí. Veľa lyžiarov privábil určite aj bufet, no ale v neposlednom rade aj pohľad na mladých snowborďákov a freestyle-rov. Najlepší pohľad na všetky skoky je zo sedačkovej lanovky a tak sme si niekoľko jázd dali popri dráhe, aby sme sa mohli pokochať. Naozaj fascinujúce bolo sa dívať na 10-ročných chlapcov a ich kúsky, ktoré predvádzali. Občas tuhla krv v žilách, ale oni sú asi z gumy, bol to zážitok.

Tiež sme si mali možnosť naštudovať, ako sa všetky tie skoky vytvárajú a že to je kusisko práce! Spravili sme si kafe-pauzu v bufete kde hrala super hudba, slniečko svietilo a príjemne sme si oddýchli. Potom sme si dali ešte zopár jázd v Mottolino a vybrali sa späť do Teola, lebo ako klesalo slniečko tak sa začalo ochladzovať. Postupne sme naspäť dolyžovali až k nášmu hotelu. Na konci lyžovačky na nás čakalo prekvapenie – skvelá čierna zjazdovka, vedúca k nášmu hotelu, taká čerešnička na záver. Je síce pravda, že menej zdatní z našej skupiny chvíľku váhali, ale nakoniec aj oni nabrali odvahu a zvládli ju. Unavení, ale spokojní sme zakončili náš deň drinkom a prezeraním fotiek.

Livigno 3. deň - pauza v lyžovaní
Opäť je nádherne, ale keďže ma prepadla zákerná horúčka spojená so slabosťou a neschopnosťou prijímať akúkoľvek stravu, strávila som tento deň v posteli. Našťastie všetko do večera prešlo a tak som na ďalší deň mohla opäť vyjsť na kopec. Partia našich lyžiarov ma po lyžovačke upokojila hodnotením, že to nebolo ani zďaleka tak nádherné ako deň pred tým. Celý deň bolo pod mrakom. Celkom som im neverila, pretože ich "vyštípané" líca prezrádzali, že si to aj dnes poriadne užili.

Livigno 4. deň - lyžovačka v časti Carosello
aj tento deň bol ako vystrihnutý z reklamy a rozhodnutie padlo ísť na druhú stranu Livigna nazývanú Carosello. Takto sme si vyskúšali aj miestny skibus. Na začiatku sme sa chvíľku nevedeli dohodnúť, ktorým autobusom a po ktorej trase to bude najrýchlejšie, nakoniec sa to udialo nejak samo a o 15 minút sme už kráčali k lanovke. Znovu tá istá až gýčovitá lyžiarska atmosféra – nádherné pláne, dokonale upravené zjazdovky zaliate slnkom. Keďže som po predchádzajúcom dni slabučká tak volíme jemné tempo s častejšími prestávkami. Parkujeme v úžasnom bufete, kde nášmu dieťaťu dajú plný tanier hranoliek zadarmo, my zatiaľ popíjame kávu, opaľujeme sa a vychutnávame skvelú atmosféru. Po oddychu pokračujeme.

Výborné pre rodinnú lyžovačku je to, že je tu veľmi veľa červených zjazdoviek, ktoré nie sú náročné ani pre slabších lyžiarov, ktorí si ich vedia pekne v kľude a bez ťažkostí zlyžovať vo svojom tempe úplne bezpečne. Na druhú stranu ani tí zdatnejší lyžiari sa tu nenudia, vyberú si tú „svoju“ časť tej istej zjazdovky a užívajú si to. Popoludní, keď je už o niečo teplejšie, sa začínajú trate plniť a treba byť ostražitý. Je tu veľa lyžiarov začiatočníkov, malých detí ale aj odvážlivcov, ktorí sú žiaľ odvážnejší ako zruční. Vzhľadom na to, rozhodli sme sa presunúť k lanovke Federia, kde sú síce len 3 zjazdovky, ale sú o polovicu prázdnejšie a niektoré úseky trate sú ešte aj v poludňajších hodinách „menčestrové“.

Aj tu si užívame a skúšame body carving. Nie každému to ide, ale je to úžasné, náročné a rýchle, fotíme sa pri tom a zároveň užívame posledné slnečné lúče tohto dňa. Dieťa chcelo zísť dole po svištej dráhe a tak sa k nemu pripojili aj ďalší. Škoda že som bola priďaleko a nemohla ich dosť dobre odfotiť. Bolo to zábavné a tak trochu som im aj závidela. Presúvame sa cez kopec dole k údolnej stanici lanovky kde je zastávka skibusu. Po ceste míňame kopec apres ski barov s ohlušujúcou hudbou, ktoré sa pomaly plnia zábavychtivými lyžiarmi. My nastupujeme do skibusu a vezieme sa z časti Carosello do hotela na náprotivnej strane údolia v časti Teola.

Livigno 5. deň - lyžovačka v susednom Bormio
Tento deň sme testovali susedné lyžiarske stredisko Bormio na lyžiach,  ale o tom napíšem inokedy v rámci seriálu lyžiarske strediská testujeme osobne. Bormio je z Livigna vzdialené necelých 40 km. Po 50 minútach jazdy autom sme na parkovisku v Bormiu, vedľa sa nachádza obrovská stanica lanovky, kde využívame spoločný skipas Alta Valtellina, ktorý platí v Livigno, Bormio, Santa Cterina, San Colombano, Semogo, San Antonio.

Livigno 6. deň - sme strávili na čiernych zjazdovkách

Náš posledný deň sme sa vrátili do Livigno Teola aby sme si ešte užili tie prázdne pláne a dostatočne sa vybláznili. Zaskočila nás však nepríjemná inverzia a chvíľkami sme išli po slepiačky. Ale aj tak sme si to užili. Takmer celý deň sme strávili na čiernych zjazdovkách, kde sme sa snažili vycibriť štýl a samozrejme spraviť si skvelé fotky. Tento deň bol našou rozlúčkou s týmto skvelým strediskom. Každú jazdu si vychutnávam a snažím sa ju vryť do pamäti. Ku koncu dňa na nás padá smútok a tak lyžujeme až do úplného konca, za nami už len horskáči.

Dobré zvesti o tomto stredisku sa nám potvrdili v plnom rozsahu, preto sme sa rozhodli rozpracovať túto lyžiarsku destináciu v našej katalógovej ponuke o niekoľko ďalších ubytovacích zariadení. Ak sa sem chcete prísť zalyžovať počas zimných prázdnin pozrite si ponuku na stránke - lyžovanie Livigno, kde si určite vyberiete vhodné ubytovanie z približne dvoch desiatok hotelov a rezidencií, ktoré sa snažíme každoročne rozširovať.

Ďakujem, Livigno, za skvelú lyžovačku a oddych. Dávam Ti 5 hviezdičiek,

Renata.

Lyžovačky Alpy 2011 - nový katalóg RenyTravel

Milí priatelia lyžovania,

už sedem zimných sezón pre Vás priniesla cestovná kancelária Reny Travel prostredníctvom internetovej ponuky lyžiarske zájazdy do alpských krajín Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko, Francúzsko a Nemecko. Túto zimu sme sa rozhodli, že to najlepšie z lyžiarskych stredísk v Európe vydáme v tlačenom katalógu, aby sme najrozšírenejšiu zimnú športovo-rekreačnú aktivitu sprístupnili ešte širšej skupine dovolenkárov.




Katalóg Alpy 2010-11

  Veríme, že katalóg sa stane vítanou pomôckou aj našim obchodným partnerom pri práci so zákazníkom. Naďalej však platí, že podstatne širšiu ponuku lyžiarskych možností nájdete na našich internetových stránkach. Nie sú to len Alpy, čo si žiadajú naši zákazníci. Záujemcom o domácu lyžovačku vieme poradiť a zabezpečiť pobyt na slovenských a českých horách. Pre tých, ktorí pokukujú po nezvyklejších destináciách vieme pripraviť ponuku lyžovania v Škandinávii, Slovinsku, Chorvátsku, alebo na Kaukaze či v Kanade.

Najviac úsilia venujeme príprave pobytov pre rodiny. Rodinná lyžovačka si vyžaduje zvýšenú starostlivosť hlavne o detských členov. V alpských krajinách, je stále viac služieb pre deti bezplatných. Ubytovanie v hoteloch v doprovode rodičov zahŕňa často aj dve deti zdarma, znížené sú ceny za detskú stravu. V ponuke môže byť celodenný pitný režim detí zdarma, detské lyžiarske lístky bývajú lacnejšie o 50 a viac percent. Často lyžujú zdarma, alebo za výhodné ceny rodinných skipasov. Opatrovanie detí, detské škôlky, detské lyžiarske zóny s inštruktormi lyžovania.

Súčasné rodinné stredisko by však malo disponovať aj zaujímavou ponukou zjazdoviek pre zdatnejších rodičov. Pre rodiny s deťmi budú v nastávajúcej sezóne určite patriť k hitom lyžiarske strediská Schladming, La Plagne a naša tohoročná novinka lyžiarske stredisko Serfaus-Fiss-Ladis, ktoré je už niekoľko rokov víťazom najrôznejších ankiet s prívlastkom "rodinné".

Radi Vás presvedčíme, že tomu čo ponúkame aj rozumieme. Vieme, čo lyžiar potrebuje, po čom jeho srdce prahne, sami totiž aktívne lyžujeme. V našom kolektíve máme jedincov, ktorí majú skúsenosti aj so závodením a trénovaním malých pretekárov. Dôležité lyžiarske strediská pravidelne navštevujeme a osobne testujeme na lyžiach. Ubytovacie zariadenia starostlivo vyberáme, aby okrem nocľahu ponúkali aj niečo navyše pre oddych a relax po celodennej lyžovačke.

Potešením pre nás je Vaša spokojnosť, ktorá sa k nám dostáva prostredníctvom množstva spätných reakcií a poďakovania za príjemne strávenú dovolenku. To nás zároveň zaväzuje k neustálej snahe o zlepšovanie úrovne našich služieb.

Príjemnú zimnú sezónu 2010/11 a lyžovačku bez pádov Vám želá
Renáta Hloušková a kolektív.

Katalóg sa začne distribuovať od 14.9.2010,
lyžovačky od Reny Travel nájdete v podstatne rozšírenom vydaní aj na http://www.renytravel.sk/lyzovanie/

Torino - Sestriere - Sansicario - Sauze d´Oulx

1. deň, hlavné mesto Piemontu - Torino

Torino (Turín) - hlavné mesto kraja Piemonte (Piedmont), ktoré sa nachádza pri hraniciach s Francúzskom. Pred 4 rokmi bolo dejiskom zimných Olympijských hier. Turín patrí medzi priemyselné mestá severu Talianska a je známe hlavne vďaka Fiatu, futbalu a čokoláde.

Moja cesta do tohto úžasného kraja začala nenápadným pozvaním na worskhop spojený s možnosťou otestovať na lyžiach vychýrené lyžiarske strediská Sestriere – Sansicario – Sauze d´Oulx. Pozvánka na lyžovančku potešila o to viac, že lyžovanie Sestriere patrí už tradične do našej zimnej ponuky lyžovačky Taliansko.

V skorých ranných hodinách ešte rýchlo skontrolujem letenky a vyrážam z Bratislavy smer letisko Viedeň, odtiaľ odlieta lietadlo do Turína s prestupom v Mníchove tak do Turína prilietam o 10,00 hod. Na letisku nás už čaká hosteska a minibus, ktorý nás vezie do hotela. Hotel, v ktorom sme ubytovaní je v centre, má wellness a je zaradený do Michelin guide.

Na vybalenie máme asi hodinu a ideme na ľahký obed, po ktorom sa koná prehliadka mesta. Všetci sme uťahaní ako mačatá ... ja som spala 3 hodiny, ale kolegyňa z Moskvy nespala vôbec. Sprievodkyňa si svoju prácu robila až príliš dobre .... možno príliš podrobný výklad. Videli sme všetky významné pamiatky, nemám však v pláne napísať ďalší bedeker. Turín je krásne mesto s množstom zaujímavostí, histórie, kultúry a vďaka univerzitám aj plné mladých ľudí.

Je to mesto kam sa určite rada vrátim a v pokoji si vychutnám jeho atmosféru, navštívim všetky múzeá - teším sa hlavne na Národné múzeum kinematografie ktoré sídli v dominante mesta Mole Antonelliana a Egyptské múzeum, ktoré patrí k 2. najdôležitejšiemu po Káhirskom. Je tu toho veľa čo chcem navštíviť, potrebujem však oveľa viac času ako 4 hodiny. Vyčlením si na to niekoľko dní a dôkladne nasajem jeho atmosféru.

2. deň, workshop Torino

Workshop sa koná na druhý deň (štvrtok) v inom múzeu - Muzeo della Montagna ( múzeum hôr ), ktoré okrem výbornej polohy, je odtiaľ nádherný výhľad na Turín, ponúka aj veľa zaujímavých exponátov. Okrem pre nás veľmi príjemného prostredia som v tomto múzeu stretla množstvo zaujímavých ľudí z oblasti cestovného ruchu, ktorí turizmom a službami žijú a s ktorými takmer nič nie je nemožné. Všetci títo ľudia zanechali vo mne veľmi príjemný pocit a teším sa na stretnutie s niektorými z nich u nich „doma“ v Sestriere a Sauze d´Oulx.

3. deň, Lyžiarske stredisko Sestriere

V piatok ráno sa zobúdzam do upršaného dňa, čo mi na nálade nepridá veď dnes popoludní sme mali lyžovať v Sestriere bohužiaľ zatiaľ to vyzerá skôr na člnkovanie :-) Všetci sa navzájom ukľudňujeme že predsa Turín je nízko a my ideme do hôr, ale postupne prevláda skôr pesimizmus a beznádej. Väčšina z nás ešte lyžovanie v tejto oblasti neokúsila, preto sme mali v pláne poriadne otestovať toto poprepájané lyžiarske zoskupenie stredísk Sestriere – Sansicario – Sauze d´Oulx na vlastnej koži. Lyžiarska ponuka je úcty hodná vyše 400 km tratí na 216 zjazdovkách, ktoré končia vo Francúzsku.

Šokujúce počasie. Vyrážame z Turína a dážď zosilnieva, nie je ani veľmi čo obdivovať okná v autobuse sa rosia a dážď je taký hustý, že všetko vyzerá smutne. Stále prší a k nálade nám nepridávajú ani správy od miestnych - aj v Pragelato a Sestriere prší je tam naviac hustá hmla a tak sa začína diskusia o náhradnom programe. Vraj by sme mali ísť do Villaggio Olimpico Sestriere do wellness centra. Určite je to tiež lákavé ale pre lyžiarskych závislákov ako je väčšina osádky v autobuse je to slabá náplasť.

Prichádzame do Pragelato, pôvodne sme si mali pozrieť skokanské mostíky a bežkárske trate na ktorých bojovali športovci o olympijské medaily avšak vzhľadom na počasie sa na to dívame len z autobusu a bohužiaľ už ani snehu tu veľa neostáva. S vypätím všetkých síl a zapojenia mojej fantázie si predstavujem toto mestečko zasnežené a plné života. Počasie stále hrá s nami svoju hru, napriek tomu že už sme dosť vysoko tak stále leje. Ešte nás odviezli k lanovke ktorá spája Pragelato so Sestriere a naša výprava pokračuje v ceste do strediska v nadmorskej výške 2.035 m.

Stúpame, cesta je strmšia a kľukatejšia. Zrazu o 2 zatáčky vyššie sme sa dostali do iného sveta. Sneží! Ale ako? V živote som nevidela také veľké chuchvalce padať z neba...áno je to mokrý sneh, ale sneh. Pre mňa žijúcej v Bratislave je obrovským prekvapením, keď s prvými vločkami snehu štartujú odhŕňače, za jedným ideme aj my a cestou stretávame a míňame niekoľko odstavených áut, ktoré zaskočilo sneženie. Nič sa však nedeje, treba vyčkať len niekoľko málo minút a zaradiť sa do kolóny za odhŕňačom.

Nálada v autobuse sa zlepšuje, dívame sa na husté sneženie s optimizmom a sme odhodlaní aj v tomto počasí ochutnať zjazdovky Sestriere, trošičku nám kazí náladu náš, inak vynikajúci, sprievodca Alberto. Vyhlasuje, že je hore taká hustá hmla a sneženie, že lyžovanie v tomto počasí je nebezpečné a tak sa treba zmieriť s wellnessom.

Ako však stúpame tak sa hmla miestami trhá a kolegyňa Gabriella z Rumunska, ktorá už druhý deň skoro ráno odlieta je odhodlaná ísť lyžovať a hľadá dobrovoľníkov, ktorí sa pridajú. Samozrejme sa hlásim na lyže, veď by som to určite ľutovala. Nakoniec je nás asi 5 a Alberto teda skladá zbrane a ostávame pri pôvodnom programe – tí čo chcú pôjdu na lyže, ostatní môžu ísť relaxovať.

Lyžovanie v Sestriere bude, aj keď to vyzerá že sa mestečko trochu hanbí. Zahalilo sa do hustej hmly a snehu, nadšenie na chvíľú opadáva, ale vďaka odhodlaniu Gabrielly sa všetci v priebehu 15 minút nahodíme do lyžiarskeho a ideme na rýchly obed. S obedom na nás čaká malá ale skvelá reštaurácia „La Baita“ ako predjedlo výborné syry a hora prosciutto a skvelé domáce cestoviny, nesmelo chýbať vynikajúce červené vínko. Vychádzame z reštaurácie a zisťujeme, že hmla sa už dvihla a tak nám bude len snežiť :-)

Po obede sme sa vybrali do požičovne lyží Achimede, tam nám požičali komplet lyžiarsku výstroj – chcela som otestovať Völkl tak som ich dostala lyže Völkl, úplne nové lyžiarky Technica a paličky Leki.

Bola som milo prekvapená – mali tu nové modely Atomic a Völkl. Vyberanie a skúšanie chvíľku trvalo, ale personál ako aj samotný majiteľ ochotne vymieňali a nastavovali. Keď už sme konečne mali všetci všetko prišiel si nás vyzdvihnúť lyžiarsky inštruktor / sprievodca Francesco. Lyže na plecia a kráčame k najbližšiemu vleku. Cestou sa trhajú mraky a objavuje sa slniečko aj keď stále trochu sneží.

Aby sme sa dostali na vrchol musíme použiť 2 vleky a sedačku. Úplný vrchol bol uzavretý... lebo ako náš sprievodca poznamenal je vhodný len pre expertov a je uzavretý keď tam je málo snehu, ale aj keď je veľa. Kým však vyjdeme na vrchol počasie sa umúdri a vezme nás na milosť... objaví sa nádherne modrá obloha a kúpeme sa v slnečných lúčoch . Naviac počas tých niekoľko málo hodín sneženia - asi za 2 – 3 hodiny napadlo skoro 20 cm čerstvého snehu.

Zjazdovky, napriek vrstve čerstvého snehu majú výborný podklad, sú príjemné, dlhé s miernou a strednou obtiažnosťou. Chvíľku trvalo kým sme prišli na chuť lyžovaniu v hlbokom snehu avšak po chvíli, samozrejme za pomoci Francesca sme sa naučili zdolávať aj takýto terén. Keď som lyžovala v panenskom snehu, okolo mňa boli len zasnežené stromy, okrem zvuku mojich lyží som si vychutnávala ticho zasneženej prírody a úchvatné panorámy – na Sestriere a na okolité štíty.

Neviem dosť dobre popísať ten dychvyrážajúci pocit a vnútorný pocit šťastia, ktorý som v ten deň zažila. Radosť, dojatie a krása spôsobili, že som sa do Sestriere zamilovala a určite sa sem vrátim spolu s priateľmi, aby sme sa na lyžiarske stredisko pozreli podrobnejšie v rámci nášho projektu: lyžiarske strediská testujeme osobne. Z tejto krátkej lyžovačky sme boli príliš nadšení, lyžiarskemu stredisku dávam plný počet hviezdičiek. Keď si pozriete fotky dáte mi dúfam za pravdu fotogaléria

Myslím si, že nás hory odmenili za naše odhodlanie a ja im za to veľmi pekne ďakujem.

Renata

Lyžovanie Schladming pod lupou

Medzi milovníkmi lyžovania je Schladming pojmom, ktorý je ovenčený množstvom superlatívov. Rozhodli sme sa overiť si chýry o ňom na vlastnej skúsenosti. Vybrali sme sa do Schladmingu počas jarných prázdnin, ako klasická slovenská rodinka, dvaja dospelí a jedno dieťa, aby sme o stredisku pozbierali postrehy práve z rodinného uhla pohľadu. Rodina je v súčasnosti najzaujímavejšou cieľovou skupinou pre poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu, preto sme boli zvedaví ako dopadne lyžiarske stredisko Schladming v rodinnom hodnotení a zvolili práve tento spôsob testovania.

fotogaléria

Cesta Bratislava - Schladming

Nástup na ubytovanie u týždňových pobytov býva štandartne v sobotu od 16 hod. Z Bratislavy sme vyrazili niečo po 11-tej. Po dvoch hodinách jazdy sme prechádzali cez prvé rakúske lyžiarske stredisko Semmering, kde nás stretla prvá zasnežená panoráma kopcov v inak už jarne vyzerajúcej krajine. Pokračovali sme údolím rieky Enn ešte niečo vyše hodiny a kľudnou jazdou s prestávkami sme dorazili do Kulmu tesne pred 16. hodinou. Cesta bola plná áut s lyžiarskymi boxami na streche, veď išlo o jeden z najhlavnejších jarných týždňov na horách. Napriek tomu bola premávka plynulá a trasa čo do vzdialenosti (340km) pre rodinu s deťmi prijateľná.

Hotel Post *** / Ramsau am Dachstein

Týždenný pobyt v exponovanom termíne jarných prázdnin sme bez problému zohnali 14 dní pred samotnou lyžovačkou. Vyberali sme si ubytovanie tak, aby zodpovedalo najčastejším požiadavkam našich zákazníkov. Vplyv na výber ubytovania mali cena, strava, vzdialenosť od vlekov. Nakoniec sme z troch alternatív zvolili troj hviezdičkový hotel Post v Ramsau Dachstein (čať Kulm), aj preto že je z našej ponuky najpredávanejší v tejto lyžiarskej oblasti.
ubytovanie hotel Post

Hotel Post poznáme už z minulosti, ale na samotný pobyt v ňom sme boli tiež zvedaví. Je iné hotel navštíviť a pozrieť si ho ako obchodný partner a iné stráviť v ňom niekoľko dní ako zákazník. Príchod na hotel sa nám nepodaril celkom inkognito, na recepcii sa usmievali na nás asi o minútu dlhšie ako na ostatných klientov, ale inak sme nezaregistrovali žiadnu "zvýšenú" pozornosť personálu.

Hotel Post disponuje veľkou kapacitou ubytovania cca 60 izieb, v našom termíne bol úplne vypredaný. S minimom personálu zabezpečoval bezproblémový chod, všetko sa tu podriaďuje funkčnosti. Zdalo sa nám z celkovej situácie v hoteli, že v minulosti patril pravdepodobne do kategórie 4*, avšak majitelia asi upustili od niekoľkých podmienok pre 4* hotely a v pohode si riešili kľud 3* prevádzky. Pomer cena - výkon plne vyhovujúci.

Štvorhviezdičkový náznak bol najciteľnejší v izbe. Na trojku príliš priestranné, vkusne zariadené s obrovským balkónom. Toaleta bola však staršia a hneď nám bolo jasné prečo kategória tri. Hotel po stránke čistoty nemal chybu, spoločné priestory aj izby boli denne starostlivo upratané, pri odchode sme radi nechali na nočnom stolíku 10 euro pre upratovačku.

Stravovanie je téma, ktorou sa v Rakúsku netreba zaoberať. V porovnaní s našimi skúsenosťami z Talianska sú Rakušáci podobní gurmáni ako my. Na jedle sa tu nešetrí. Niet divu, sú to prevažne sedliaci, preto radi a veľa. Polpenzia sa zakladala na bufetových raňajkách s možnosťou sladkej, mäsitej, vajíčkovej, jogurtovej, vegetariánskej voľby.

Večera po lyžovačke začínala od 18 hod a pozostávala z predjedla (väčšinou polievka), šalátu (vlastný výber z bufetu), hlavné jedlo - voľba z troch menu a nakoniec dezert. Nápoje za príplatok, alebo v cene. Dva krát v týždni bola večera formou bufetu (štajerský a taliansky večer). Obsluha rýchla, strava chutná, bohatá, malý nedostatok - jedálny lístok bol iba v nemčine, personál však vedel a ochotne vysvetlil o aké jedlo sa jedná aj česky a rusky.

Deti mali možnosť detskej stravy, čo znamenalo hranolky, tatarky, kečupy a všeliake tie obľúbené a nezdravé smažené syry, rezne. Nášmu dieťaťu sme to vyhovorili jedlo to čo my a nesťažovalo sa, aj keď hranolky a kečup má na prvom mieste.

Hotel Post má wifi-internetové pripojenie s jedným počítačom pre hostí na recepcii, takže si bez problému môžete vyriešiť maily, facebook alebo pozrieť predpoveď počasia na lyžiarskych svahoch.

Wellness v hoteli Post je evidentne staršieho data, ale v bazéne, ktorý by kľudne mohol mať o dva tri stupne teplejšiu vodu sa dá pohodlne plávať, sauna malá na počet hostí nestíhala a bola stále plná. V susednej budove je dvojdráhová kolkáreň (€ 2 / 10 min) s barom. Asi 200m od hotela je supermarket.

Parkovisko je veľké s dostatočným počtom miest pre hotelových hostí, avšak používali ho aj klienti s neďalekých penziónov, preto bolo po 18 hod plné. Ale bez problémov ste mohli zaparkovať kdekoľvek kde bolo miesto.

Lyžovanie v Schladmingu

Dostupnosť svahov - dopravné spojenie do lyžiarskych stredísk v okolí Schladmingu je bezproblémové pomocou skibusov, ktorými sa dostanete z každého hotela kamkoľvek na svahy. My sme pre pohodlie používali na dopravu k vlekom vlastné auto. Schladming, Haus im Enstal, Pichl aj Dachstein garantujú parkovanie, čo sme si vyskúšali a je to pravda. Môžete vyraziť na lyžovačku aj neskôr a pohodlne zaparkujete na niektorom z parkovísk pri lanovke, samozrejme zadarmo.

Z hotela na hlavné parkovisko pri lanovke Planai sme sa dostali vlastným autom za 10 min. Do strediska Haus im Ennstal, odkiaľ vedú lanovky na vrchol Hauser Kaibling za 20 min, do Pichlu pod vrchol Reiteralm taktiež za 20min. Do Flachau, ktoré je vzdialené 30 km nám cesta trvala 40 min.

Parkovanie - prelyžovali sme všetky štyri vrcholy nad Schladmingom - Planai, Hauser Kaibling, Hochwurzen a Reiteralm. Jednotlivé strediská sú vzájomne poprepájané lanovkami, vyskúšali sme všetky hlavné miesta nástupu na svahy. Vo všetkých sa dalo v pohode zaparkovať, všade sa dajú kúpiť skipassy.

Skipassy sme zvolili 6 dňový celoplošný skipass Ski-Amadé, cena v hlavnej sezóne za dospelého € 196,00 dieťa € 101,50 (do 16 rokov) junior € 160,50. Skipas je platný v 25 lyžiarskych strediskách, ktoré spolu disponujú 860 km zjazdoviek s 270 vlekmi a lanovkami. Je jasné, že túto ponuku nedokážete v priebehu 1-2 týždňovej lyžovačky vyčerpať. Každopádne je skipass Ski-Amadé jeden z najzaujímavejších v Alpách vôbec. Cena za to, čo všetko ponúka je priateľná a zrovnateľná s konkurenciou.
ceny skipasov Ski-Amadé

Čakacia doba v rade na vleky a lanovky nepresiahla 3 minúty, väčšinou je bez čakania. Jediné problematické miesto, pokiaľ hodnotíme čakanie v radoch je údolná stanica lanovky na Planai, kde sa miestami zhlukne aj niekoľko stoviek ľudí, hlavne ráno. Ale ani vtedy sme nečakali dlhšie, zamestnanci organizujú v tejto stanici nastupovanie do kabinky tak, aby boli všetky maximálne obsadené a potom to frčí.

Zjazdovky 4 Berge Skischaukel (Planai, Hauser Kaibling, Hochwurzen a Reiteralm) ponúka 167 km vzájomne prepojených zjazdoviek, 81 lanoviek a vlekov, 100% zasnežovanie, skibusy v celej oblasti v cene skipasu. Zjazdovky sú prevažne červené až modré s niekoľkými nie príliš náročnými čiernymi úsekmi, takže výborne vyhovujú rodinnej lyžovačke. Bez obáv sa môžete vydať na každú trať aj s deťmi. Úprava zjazdoviek je na veľmi dobrej úrovni, trate sú zabezpečené dostatočnou vrstvou snehu, ktorý tvorí tvrdý - preparovaný a rovný podklad.

V prípade sneženia môže nastať situácia, že na zjazdovkách je väčšie množstvo čerstvého snehu, ktorý nie je rolbovaný. Prvé jazdy na takomto povrchu sú krásne a každý ich vyhľadáva, avšak po niekoľkých hodinách sa začnú tvoriť nepríjemné nakopenia neujazdeného snehu. Zažili sme takúto lyžovačku, keď sneh napadol v noci, až potom čo boli ratrakmi upravené zjazdovky. Ráno ratraky narýchlo prešli hlavné zjazdovky, ale vedľajšie trate boli ponechané napospas lyžiarom. Toto sme vyhodnotili ako mínus v stredisku Planai. V susednom Hauser Kaibling a Hochwurzen-Reiteralm aj po nočnom snežení boli úplne všetky trate perfektne upravené.

Lanovky a vleky po skúsenostiach v slovenských lyžiarskych strediskách sme si vytvorili závažné kritérium, ktoré sa týka vlekov a lanoviek. Lyžovanie si v súčasnosti vyžaduje určitý komfort ku ktorému prispieva okrem terénov a kvality povrchu zjazdoviek hlavne doprava lyžiara vlekmi a lanovkami. Moderné technické riešenia lanoviek považujem za dôležitý prvok a stredisku za jeho kvalitné dopravné zariadenia pripisujem významný rating.

Osobne ma nebaví celý deň krúžiť hore-dole na svahu, ktorý aj keď dobre upravený obsluhuje vlek. Stáť na nohách ešte aj počas jazdy na vrchol je zbytočne únavné. Investície do vysokokapacitných, pohodlných a rýchlych lanoviek sú samozrejmosťou všade tam, kde pochopili ako zlepšovať služby lyžiarom.

Pribúdajú 6-8 miestne sedačky s ochranným sklopným štítom proti vetru s vysokou rýchlosťou pohybu, s vyhrievaným čalúneným sedadlom. Keď si na takýto štandart zvyknete, nebudete mať záujem lyžovať niekde, kde sú len vleky. Dokonca v rámci jedného lyžiarskeho strediska lyžiari uprednostňujú lyžovačku na tých zjazdovkách, ktoré obsluhujú pohodlné a rýchle lanovky.

Schladming v kvalite vlekov a lanoviek nepatrí k úplnej špičke. Niektoré staršie dopravné zariadenia sú ešte v prevádzke, hlavne kabínky, ktoré sú hlavným zariadením z údolných staníc v Planai, Hauser Kaibling a Pichl sú menej obľúbené ako sedačkové lanovky. Dôvodom je vyzúvanie a obúvanie lyží. Nie je to až taký veľký problém, ale ak si môžem vybrať medzi kabinkou a vyhrievanou sedačkou, tak sedačka vyhráva.

Dôležité v Schladmingu je, že lyžujete bez čakania v radoch, výborne je prepojených niekoľko kopcov lanovkami, čím je sprístupnených "na lyžiach" spústa kvalitných svahov, ale za modernosť dávam iba 70%.

Nepríjemné skúsenosti sme mali dve, na jednej staršej sedačke bez krytu, ktorá mala mokrý sedák po snežení a na kotvovom vleku, ktorý musíte použiť keď sa vraciate z Hauser Kaibling na Planai. Ten sa počas jednej jazdy zastavil asi 30 krát kôli preťaženiu.

Občerstvenie, Aprés-ski priamo na svahoch Planai sa nachádza 13 reštaurácií (Hutte), ktoré lákajú lyžiarov k posedeniu pri čaji, alebo pri jedle hudbou a niektoré aj neodolateľnou vôňou najrôznejších dobrôt. Ceny vo všetkých sú zrovnateľné, za akýkoľvek bežný nápoj môžete očakávať cenu cca € 3,00. V údolných staniciach lanoviek sa nachádzajú apré-ski bary, kde sa dá popíjať po celodennej lyžovačke. Všetky podniky bývajú vyťažené a plné hostí. Raj pre podnikateľov v pohostinstve !

Ľadovec Dachstein skiregiónu Schladming prispieva k reputácii aj prítomnosť ľadovca Dachstein (2.700m), ktorý predlžuje sezónu a koriguje riziká v prípade nepriazne počasia. Ľadovec Dachstein nepatrí k žiadnym ľadovcovým lahôdkam, ale je to ľadovec, kde sa oplatí aspoň jednodenná lyžovačka v peknom počasí na ľahkých zjazdovkách. Na parkovisko pod ľadovec vedie horská cesta, kam je potrebné mať vo výbave reťaze. Na cestu sa dostanete cez rampu na začiatku údolia, po odchode z ľadovca a spätnom prejazde rampou musíte zaplatiť mýto za prejazd, alebo použiť ako "priepustku" platný skipass.

Lyžiarske stredisko Schladming v rámci svetového pohára

Lyžiarske stredisko Schladming je tradičným poriadateľom pretekov v rámci svetového pohára v zjazdovom lyžovaní mužov aj žien. Najprv sa konajú preteky žien v Haus im Ennstal na svahoch Hauser Kaibling, tento rok ženy súťažili v zjazde a super-G začiatkom januára. Koncom januára sa koná nočný slalom mužov v Planai. Je to najprestížnejšie slalomové podujatie sezóny. Pre rakúšanov je nočný slalom v Schladmingu jeden z najväčších sviatkov sezóny. Prípadné víťazstvo domáceho pretekára mu vynesie toľko slávy ako národnému hrdinovi.

Schladming a okolie

V okolí Schladmingu všetko žije lyžovaním, všade je množstvo hotelov, penziónov a infraštruktúra, ktorá je prispôsobená zameraniu tohoto regiónu na lyžovanie. V blízkom okolí sa nachádza oblasť okolo mestečka Ramsau am Dachstein, ktorá má výborné bežecké terény a trate, kde sa konajú svetové podujatia v tomto športe. Neďaleký ľadovec Dachstein je samostatnou lyžiarskou jednotkou, ale prispieva k celkovej ponuke v danej oblasti. Niekoľko kilometrov na západ sa nachádza výborná rodinná lyžiarska oblasť Dachstein-West, ktorá je často lacnejšou alternatívou pre rodinnú lyžovačku v tomto kraji. Lyžiarske strediská v okolí Flachau patria do zoskupenia Salzburger Sportwelt, ale s použitím skipasu Ski-Amadé a blízkosti od Schladmingu (30km) ponúkajú ďalšie kvalitné možnosti na vyskúšanie. Taktiež lyžovačka v známom kúpeľno-lyžiarskom regióne Bad Gastein (tiež so skipasom Ski-Amadé) aj napriek vzdialenosti 80km pripadá do úvahy.

Hodnotenie

V rámci nášho projektu: "Lyžiarske strediská testujeme osobne" sme otestovali už niekoľko desiatok lyžiatskych stredísk v Alpách, ale Schladming je výnimočný. Lyžiarske stredisko Schladming patrí do svetovej klenotnice na jedno z najčestnejších miest, vrele doporučujeme ;-)

Lyžovanie Flachau - Wagrain

Spravili sme si jednodenný výlet do neďalekého lyžiarskeho strediska Flachau - Wagrain, ktoré je zo Schladmingu vzdialené iba 30 km. Výhodou je spoločný skipass Ski-Amadé. Rodisko rakúskeho zjazdára, ktorým je slávny Herman Maier známy "Herminátor", nás taktiež nenechalo chladnými. Podrobnosti v článku ...