1. deň, hlavné mesto Piemontu - Torino
Torino (Turín) - hlavné mesto kraja Piemonte (Piedmont), ktoré sa nachádza pri hraniciach s Francúzskom. Pred 4 rokmi bolo dejiskom zimných Olympijských hier. Turín patrí medzi priemyselné mestá severu Talianska a je známe hlavne vďaka Fiatu, futbalu a čokoláde.
Moja cesta do tohto úžasného kraja začala nenápadným pozvaním na worskhop spojený s možnosťou otestovať na lyžiach vychýrené lyžiarske strediská Sestriere – Sansicario – Sauze d´Oulx. Pozvánka na lyžovančku potešila o to viac, že lyžovanie Sestriere patrí už tradične do našej zimnej ponuky lyžovačky Taliansko.
V skorých ranných hodinách ešte rýchlo skontrolujem letenky a vyrážam z Bratislavy smer letisko Viedeň, odtiaľ odlieta lietadlo do Turína s prestupom v Mníchove tak do Turína prilietam o 10,00 hod. Na letisku nás už čaká hosteska a minibus, ktorý nás vezie do hotela. Hotel, v ktorom sme ubytovaní je v centre, má wellness a je zaradený do Michelin guide.
Na vybalenie máme asi hodinu a ideme na ľahký obed, po ktorom sa koná prehliadka mesta. Všetci sme uťahaní ako mačatá ... ja som spala 3 hodiny, ale kolegyňa z Moskvy nespala vôbec. Sprievodkyňa si svoju prácu robila až príliš dobre .... možno príliš podrobný výklad. Videli sme všetky významné pamiatky, nemám však v pláne napísať ďalší bedeker. Turín je krásne mesto s množstom zaujímavostí, histórie, kultúry a vďaka univerzitám aj plné mladých ľudí.
Je to mesto kam sa určite rada vrátim a v pokoji si vychutnám jeho atmosféru, navštívim všetky múzeá - teším sa hlavne na Národné múzeum kinematografie ktoré sídli v dominante mesta Mole Antonelliana a Egyptské múzeum, ktoré patrí k 2. najdôležitejšiemu po Káhirskom. Je tu toho veľa čo chcem navštíviť, potrebujem však oveľa viac času ako 4 hodiny. Vyčlením si na to niekoľko dní a dôkladne nasajem jeho atmosféru.
2. deň, workshop Torino
Workshop sa koná na druhý deň (štvrtok) v inom múzeu - Muzeo della Montagna ( múzeum hôr ), ktoré okrem výbornej polohy, je odtiaľ nádherný výhľad na Turín, ponúka aj veľa zaujímavých exponátov. Okrem pre nás veľmi príjemného prostredia som v tomto múzeu stretla množstvo zaujímavých ľudí z oblasti cestovného ruchu, ktorí turizmom a službami žijú a s ktorými takmer nič nie je nemožné. Všetci títo ľudia zanechali vo mne veľmi príjemný pocit a teším sa na stretnutie s niektorými z nich u nich „doma“ v Sestriere a Sauze d´Oulx.
3. deň, Lyžiarske stredisko Sestriere
V piatok ráno sa zobúdzam do upršaného dňa, čo mi na nálade nepridá veď dnes popoludní sme mali lyžovať v Sestriere bohužiaľ zatiaľ to vyzerá skôr na člnkovanie :-) Všetci sa navzájom ukľudňujeme že predsa Turín je nízko a my ideme do hôr, ale postupne prevláda skôr pesimizmus a beznádej. Väčšina z nás ešte lyžovanie v tejto oblasti neokúsila, preto sme mali v pláne poriadne otestovať toto poprepájané lyžiarske zoskupenie stredísk Sestriere – Sansicario – Sauze d´Oulx na vlastnej koži. Lyžiarska ponuka je úcty hodná vyše 400 km tratí na 216 zjazdovkách, ktoré končia vo Francúzsku.
Šokujúce počasie. Vyrážame z Turína a dážď zosilnieva, nie je ani veľmi čo obdivovať okná v autobuse sa rosia a dážď je taký hustý, že všetko vyzerá smutne. Stále prší a k nálade nám nepridávajú ani správy od miestnych - aj v Pragelato a Sestriere prší je tam naviac hustá hmla a tak sa začína diskusia o náhradnom programe. Vraj by sme mali ísť do Villaggio Olimpico Sestriere do wellness centra. Určite je to tiež lákavé ale pre lyžiarskych závislákov ako je väčšina osádky v autobuse je to slabá náplasť.
Prichádzame do Pragelato, pôvodne sme si mali pozrieť skokanské mostíky a bežkárske trate na ktorých bojovali športovci o olympijské medaily avšak vzhľadom na počasie sa na to dívame len z autobusu a bohužiaľ už ani snehu tu veľa neostáva. S vypätím všetkých síl a zapojenia mojej fantázie si predstavujem toto mestečko zasnežené a plné života. Počasie stále hrá s nami svoju hru, napriek tomu že už sme dosť vysoko tak stále leje. Ešte nás odviezli k lanovke ktorá spája Pragelato so Sestriere a naša výprava pokračuje v ceste do strediska v nadmorskej výške 2.035 m.
Stúpame, cesta je strmšia a kľukatejšia. Zrazu o 2 zatáčky vyššie sme sa dostali do iného sveta. Sneží! Ale ako? V živote som nevidela také veľké chuchvalce padať z neba...áno je to mokrý sneh, ale sneh. Pre mňa žijúcej v Bratislave je obrovským prekvapením, keď s prvými vločkami snehu štartujú odhŕňače, za jedným ideme aj my a cestou stretávame a míňame niekoľko odstavených áut, ktoré zaskočilo sneženie. Nič sa však nedeje, treba vyčkať len niekoľko málo minút a zaradiť sa do kolóny za odhŕňačom.
Nálada v autobuse sa zlepšuje, dívame sa na husté sneženie s optimizmom a sme odhodlaní aj v tomto počasí ochutnať zjazdovky Sestriere, trošičku nám kazí náladu náš, inak vynikajúci, sprievodca Alberto. Vyhlasuje, že je hore taká hustá hmla a sneženie, že lyžovanie v tomto počasí je nebezpečné a tak sa treba zmieriť s wellnessom.
Ako však stúpame tak sa hmla miestami trhá a kolegyňa Gabriella z Rumunska, ktorá už druhý deň skoro ráno odlieta je odhodlaná ísť lyžovať a hľadá dobrovoľníkov, ktorí sa pridajú. Samozrejme sa hlásim na lyže, veď by som to určite ľutovala. Nakoniec je nás asi 5 a Alberto teda skladá zbrane a ostávame pri pôvodnom programe – tí čo chcú pôjdu na lyže, ostatní môžu ísť relaxovať.
Lyžovanie v Sestriere bude, aj keď to vyzerá že sa mestečko trochu hanbí. Zahalilo sa do hustej hmly a snehu, nadšenie na chvíľú opadáva, ale vďaka odhodlaniu Gabrielly sa všetci v priebehu 15 minút nahodíme do lyžiarskeho a ideme na rýchly obed. S obedom na nás čaká malá ale skvelá reštaurácia „La Baita“ ako predjedlo výborné syry a hora prosciutto a skvelé domáce cestoviny, nesmelo chýbať vynikajúce červené vínko. Vychádzame z reštaurácie a zisťujeme, že hmla sa už dvihla a tak nám bude len snežiť :-)
Po obede sme sa vybrali do požičovne lyží Achimede, tam nám požičali komplet lyžiarsku výstroj – chcela som otestovať Völkl tak som ich dostala lyže Völkl, úplne nové lyžiarky Technica a paličky Leki.
Bola som milo prekvapená – mali tu nové modely Atomic a Völkl. Vyberanie a skúšanie chvíľku trvalo, ale personál ako aj samotný majiteľ ochotne vymieňali a nastavovali. Keď už sme konečne mali všetci všetko prišiel si nás vyzdvihnúť lyžiarsky inštruktor / sprievodca Francesco. Lyže na plecia a kráčame k najbližšiemu vleku. Cestou sa trhajú mraky a objavuje sa slniečko aj keď stále trochu sneží.
Aby sme sa dostali na vrchol musíme použiť 2 vleky a sedačku. Úplný vrchol bol uzavretý... lebo ako náš sprievodca poznamenal je vhodný len pre expertov a je uzavretý keď tam je málo snehu, ale aj keď je veľa. Kým však vyjdeme na vrchol počasie sa umúdri a vezme nás na milosť... objaví sa nádherne modrá obloha a kúpeme sa v slnečných lúčoch . Naviac počas tých niekoľko málo hodín sneženia - asi za 2 – 3 hodiny napadlo skoro 20 cm čerstvého snehu.
Zjazdovky, napriek vrstve čerstvého snehu majú výborný podklad, sú príjemné, dlhé s miernou a strednou obtiažnosťou. Chvíľku trvalo kým sme prišli na chuť lyžovaniu v hlbokom snehu avšak po chvíli, samozrejme za pomoci Francesca sme sa naučili zdolávať aj takýto terén. Keď som lyžovala v panenskom snehu, okolo mňa boli len zasnežené stromy, okrem zvuku mojich lyží som si vychutnávala ticho zasneženej prírody a úchvatné panorámy – na Sestriere a na okolité štíty.
Neviem dosť dobre popísať ten dychvyrážajúci pocit a vnútorný pocit šťastia, ktorý som v ten deň zažila. Radosť, dojatie a krása spôsobili, že som sa do Sestriere zamilovala a určite sa sem vrátim spolu s priateľmi, aby sme sa na lyžiarske stredisko pozreli podrobnejšie v rámci nášho projektu: lyžiarske strediská testujeme osobne. Z tejto krátkej lyžovačky sme boli príliš nadšení, lyžiarskemu stredisku dávam plný počet hviezdičiek. Keď si pozriete fotky dáte mi dúfam za pravdu fotogaléria
Myslím si, že nás hory odmenili za naše odhodlanie a ja im za to veľmi pekne ďakujem.
Renata
Moja cesta do tohto úžasného kraja začala nenápadným pozvaním na worskhop spojený s možnosťou otestovať na lyžiach vychýrené lyžiarske strediská Sestriere – Sansicario – Sauze d´Oulx. Pozvánka na lyžovančku potešila o to viac, že lyžovanie Sestriere patrí už tradične do našej zimnej ponuky lyžovačky Taliansko.
V skorých ranných hodinách ešte rýchlo skontrolujem letenky a vyrážam z Bratislavy smer letisko Viedeň, odtiaľ odlieta lietadlo do Turína s prestupom v Mníchove tak do Turína prilietam o 10,00 hod. Na letisku nás už čaká hosteska a minibus, ktorý nás vezie do hotela. Hotel, v ktorom sme ubytovaní je v centre, má wellness a je zaradený do Michelin guide.
Na vybalenie máme asi hodinu a ideme na ľahký obed, po ktorom sa koná prehliadka mesta. Všetci sme uťahaní ako mačatá ... ja som spala 3 hodiny, ale kolegyňa z Moskvy nespala vôbec. Sprievodkyňa si svoju prácu robila až príliš dobre .... možno príliš podrobný výklad. Videli sme všetky významné pamiatky, nemám však v pláne napísať ďalší bedeker. Turín je krásne mesto s množstom zaujímavostí, histórie, kultúry a vďaka univerzitám aj plné mladých ľudí.
Je to mesto kam sa určite rada vrátim a v pokoji si vychutnám jeho atmosféru, navštívim všetky múzeá - teším sa hlavne na Národné múzeum kinematografie ktoré sídli v dominante mesta Mole Antonelliana a Egyptské múzeum, ktoré patrí k 2. najdôležitejšiemu po Káhirskom. Je tu toho veľa čo chcem navštíviť, potrebujem však oveľa viac času ako 4 hodiny. Vyčlením si na to niekoľko dní a dôkladne nasajem jeho atmosféru.
2. deň, workshop Torino
Workshop sa koná na druhý deň (štvrtok) v inom múzeu - Muzeo della Montagna ( múzeum hôr ), ktoré okrem výbornej polohy, je odtiaľ nádherný výhľad na Turín, ponúka aj veľa zaujímavých exponátov. Okrem pre nás veľmi príjemného prostredia som v tomto múzeu stretla množstvo zaujímavých ľudí z oblasti cestovného ruchu, ktorí turizmom a službami žijú a s ktorými takmer nič nie je nemožné. Všetci títo ľudia zanechali vo mne veľmi príjemný pocit a teším sa na stretnutie s niektorými z nich u nich „doma“ v Sestriere a Sauze d´Oulx.
3. deň, Lyžiarske stredisko Sestriere
Šokujúce počasie. Vyrážame z Turína a dážď zosilnieva, nie je ani veľmi čo obdivovať okná v autobuse sa rosia a dážď je taký hustý, že všetko vyzerá smutne. Stále prší a k nálade nám nepridávajú ani správy od miestnych - aj v Pragelato a Sestriere prší je tam naviac hustá hmla a tak sa začína diskusia o náhradnom programe. Vraj by sme mali ísť do Villaggio Olimpico Sestriere do wellness centra. Určite je to tiež lákavé ale pre lyžiarskych závislákov ako je väčšina osádky v autobuse je to slabá náplasť.
Prichádzame do Pragelato, pôvodne sme si mali pozrieť skokanské mostíky a bežkárske trate na ktorých bojovali športovci o olympijské medaily avšak vzhľadom na počasie sa na to dívame len z autobusu a bohužiaľ už ani snehu tu veľa neostáva. S vypätím všetkých síl a zapojenia mojej fantázie si predstavujem toto mestečko zasnežené a plné života. Počasie stále hrá s nami svoju hru, napriek tomu že už sme dosť vysoko tak stále leje. Ešte nás odviezli k lanovke ktorá spája Pragelato so Sestriere a naša výprava pokračuje v ceste do strediska v nadmorskej výške 2.035 m.
Stúpame, cesta je strmšia a kľukatejšia. Zrazu o 2 zatáčky vyššie sme sa dostali do iného sveta. Sneží! Ale ako? V živote som nevidela také veľké chuchvalce padať z neba...áno je to mokrý sneh, ale sneh. Pre mňa žijúcej v Bratislave je obrovským prekvapením, keď s prvými vločkami snehu štartujú odhŕňače, za jedným ideme aj my a cestou stretávame a míňame niekoľko odstavených áut, ktoré zaskočilo sneženie. Nič sa však nedeje, treba vyčkať len niekoľko málo minút a zaradiť sa do kolóny za odhŕňačom.
Nálada v autobuse sa zlepšuje, dívame sa na husté sneženie s optimizmom a sme odhodlaní aj v tomto počasí ochutnať zjazdovky Sestriere, trošičku nám kazí náladu náš, inak vynikajúci, sprievodca Alberto. Vyhlasuje, že je hore taká hustá hmla a sneženie, že lyžovanie v tomto počasí je nebezpečné a tak sa treba zmieriť s wellnessom.
Ako však stúpame tak sa hmla miestami trhá a kolegyňa Gabriella z Rumunska, ktorá už druhý deň skoro ráno odlieta je odhodlaná ísť lyžovať a hľadá dobrovoľníkov, ktorí sa pridajú. Samozrejme sa hlásim na lyže, veď by som to určite ľutovala. Nakoniec je nás asi 5 a Alberto teda skladá zbrane a ostávame pri pôvodnom programe – tí čo chcú pôjdu na lyže, ostatní môžu ísť relaxovať.Lyžovanie v Sestriere bude, aj keď to vyzerá že sa mestečko trochu hanbí. Zahalilo sa do hustej hmly a snehu, nadšenie na chvíľú opadáva, ale vďaka odhodlaniu Gabrielly sa všetci v priebehu 15 minút nahodíme do lyžiarskeho a ideme na rýchly obed. S obedom na nás čaká malá ale skvelá reštaurácia „La Baita“ ako predjedlo výborné syry a hora prosciutto a skvelé domáce cestoviny, nesmelo chýbať vynikajúce červené vínko. Vychádzame z reštaurácie a zisťujeme, že hmla sa už dvihla a tak nám bude len snežiť :-)
Po obede sme sa vybrali do požičovne lyží Achimede, tam nám požičali komplet lyžiarsku výstroj – chcela som otestovať Völkl tak som ich dostala lyže Völkl, úplne nové lyžiarky Technica a paličky Leki.
Bola som milo prekvapená – mali tu nové modely Atomic a Völkl. Vyberanie a skúšanie chvíľku trvalo, ale personál ako aj samotný majiteľ ochotne vymieňali a nastavovali. Keď už sme konečne mali všetci všetko prišiel si nás vyzdvihnúť lyžiarsky inštruktor / sprievodca Francesco. Lyže na plecia a kráčame k najbližšiemu vleku. Cestou sa trhajú mraky a objavuje sa slniečko aj keď stále trochu sneží.
Aby sme sa dostali na vrchol musíme použiť 2 vleky a sedačku. Úplný vrchol bol uzavretý... lebo ako náš sprievodca poznamenal je vhodný len pre expertov a je uzavretý keď tam je málo snehu, ale aj keď je veľa. Kým však vyjdeme na vrchol počasie sa umúdri a vezme nás na milosť... objaví sa nádherne modrá obloha a kúpeme sa v slnečných lúčoch . Naviac počas tých niekoľko málo hodín sneženia - asi za 2 – 3 hodiny napadlo skoro 20 cm čerstvého snehu. Zjazdovky, napriek vrstve čerstvého snehu majú výborný podklad, sú príjemné, dlhé s miernou a strednou obtiažnosťou. Chvíľku trvalo kým sme prišli na chuť lyžovaniu v hlbokom snehu avšak po chvíli, samozrejme za pomoci Francesca sme sa naučili zdolávať aj takýto terén. Keď som lyžovala v panenskom snehu, okolo mňa boli len zasnežené stromy, okrem zvuku mojich lyží som si vychutnávala ticho zasneženej prírody a úchvatné panorámy – na Sestriere a na okolité štíty.
Neviem dosť dobre popísať ten dychvyrážajúci pocit a vnútorný pocit šťastia, ktorý som v ten deň zažila. Radosť, dojatie a krása spôsobili, že som sa do Sestriere zamilovala a určite sa sem vrátim spolu s priateľmi, aby sme sa na lyžiarske stredisko pozreli podrobnejšie v rámci nášho projektu: lyžiarske strediská testujeme osobne. Z tejto krátkej lyžovačky sme boli príliš nadšení, lyžiarskemu stredisku dávam plný počet hviezdičiek. Keď si pozriete fotky dáte mi dúfam za pravdu fotogaléria
Myslím si, že nás hory odmenili za naše odhodlanie a ja im za to veľmi pekne ďakujem.
Renata
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára