Neapol milujem ako napolitanky


Prečo milujem Neapol ?

pretože mám rada extrémy a Neapol je pre mňa navyše „srdcovka“, bolo to prvé z Talianskych miest, ktoré som navštívila. Možno preto zanechalo taký pozitívny dojem, že už vopred som dostala niekoľko varovaní – špinavé mesto, už keď tadiaľ zamladi prechádzala moja babka, práve štrajkovali smetiari a bolo to otrasné... Chaos, ani ako hosť turistických organizácii pri veľtrhu cestovného ruchu si človek nemôže byť istý, neteš sa na ten 4* hotel čo na obrázku tak pekne vyzerá, nakoniec dostaneš iný... Len sa nikam nevyber sama, je to nebezpečné mesto, nákupy nechaj na letisko... a tak podobne.

No, nie že by to nebola vôbec pravda. Na prvý krát som si aj dávala poriadny pozor, aj si fascinovane vychutnávala obhliadku mesta zrýchlika v autobuse štýlu double-decker hoci počasie bolo nafigu. Na druhý krát, hoci rovnako koncom marca bolo aspoň počasie prívetivejšie, to už pre mňa bolo leto, 16 stupňov o desiatej večer, výborné. Napolitánci tomuto mesiacu – marcu aj tak hovoria, ako my aprílu – bláznivý mesiac. Môžete čakať čokoľvek.

A vôbec, v Neapole môžete čakať čokoľvek stále. Už len prílet na letisko je pre mňa dosť symbolický – vždy mám pocit, že zosadneme na cestu alebo kúsok zelene a pritom strhneme zopár striech z domov. Pre turistov to má určite svoju výhodu – letisko je blízko centra, nie ako keď idete do Milána a z Malpensy sa vozíte aspoň 30km kým sa dostanete na predmestie.

Druhá vec je čas prepravy z letiska do centra – vzdialenosť ešte nič nezaručuje... Netreba si však nechať pokaziť náladu, práve tu už vychutnávam atmosféru tohto šialeného mesta.

Trojprúdová cesta? To sa len zdá podľa čiar na asfalte. reálne sa jazdí minimálne v piatich. Napočudovanie sa stále hýbeme a neostávame stáť – to bude tým, že aj keby niečo, stačí zatrúbiť, ponadávať a s oškretým autom frčať ďalej, veď kto by to tu riešil... Len skúste nájsť neoškreté auto v Neapole – buď nejaký šťastný okoloidúci alebo je auto pomerne nové...

S taxikárom veľa nenarozprávam, napolitánština mi zatiaľ veľmi nejde, on anglicky tiež zvládne len pár základných výrazov, tak sledujem premávku ako napínavý film.

Práve zauvažujem ako sa asi prepchá týmto zhlukom vozidiel sanitka v prípade núdze a za moment za nami počujem sirénu. Ani dlho netrvalo a predrala sa, šiesty pruh sa niekde našiel, no nebola to siréna záchranky ale policajná. Onedlho aj míňame jej cieľ – no kto by prosím vás odparkoval nákladné auto v odstavnom, alebo aspoň krajnom pravom pruhu, keď sa to dá aj uprostred cesty. Dva metre zaň šup výstražný trojuholník a je to. Veď tu nikto nedosiahne takto v špičke rýchlosť pomaly ani 40km/h, tak ho hádam nikto nenaberie...

Nádhera. Úchvatné mesto aj keď by ste celý čas len sledovali premávku. Výfukové plyny vykompenzuje morský vzduch zo zálivu, ani v centre Bratislavy to nie je lepšie.. kam sa nezmestí auto (ktoré sa ale zmestí aj tam kde to nečakáte), tam sa zmestí moped – preštrikujú sa pomedzi autá, autobusy a iné pohyblivé stroje hoci aj do protismeru. Či sú osedlané frajerom v helme, slnečných okuliaroch a koženej bunde, alebo troma násťročnými pipenkami v ihličkových topánkach, to je úplne jedno. Popritom asi deväťdesiatročný pán frčí na svojom sedemdesiatročnom kabriolete z jednej strany vozovky na druhú, trúbi ako ostatní, živo gestikuluje...

Pri jazde nestačí sledovať priestor nad úrovňou volantu! Chodcami nie sú iba ľudia, pekne krásne a plynule bez väčšieho vzruchu zastavujeme mimo akéhokoľvek prechodu uprostred premávky, kde opatrne, pozorne i trochu váhavo prechádza cez cestu pes. Plemeno akýsi labrador, taký ten typický kampánsky, akého občas zazriete sedieť na dlážke obchodu s oblečením (a je mu jedno či sú šaty z pravej kože).

Krásnu scénku nám zahral aj policajt regulujúci (alebo snažiaci sa?) dopravu na jednej neosvetlenej križovatke v centre uprostred typických prádlom ozdobených barákov.

Chlapík so zrolovaným okienkom za volantom huláka do mobilného telefónu, rozhadzuje rukami, vášnivo konverzuje... Príslušník sa otočí jeho smerom a sťaby pán učiteľ k žiakovi prekvapene zopakuje pohyb ruky s telefónom aby upozornil vodiča na priestupok. Ten mu ešte stojac v križovatke opäť vášnivou gestikuláciou odtlmočí (nepočuť, no je to zrejmé), že toto je veľmi dôležitý hovor a že ešte neskončil a musí to vybaviť, že veď čo má robiť. A policajt opäť gestom, že veď čo má robiť, otočí sa a reguluje pekne ďalej. No nádhera! ale do pokynov na cestu vám to písať nebudeme, tam nájdete len informáciu o tom, že môžete byť za telefonovanie počas jazdy za volantom pokutovaní... :)

Napokon sa mi celý príspevok zvrhol na referát o cestnej premávke. Ale nevadí. Ak vás dostatočne odradil od príchodu do mesta autom a náhodou uprednostníte vlakovú prepravu, rovno pred železničnou stanicou je veľké námestie Piazza Garibaldi – uzol autobusových spojov do všetkých končín mesta a dobrý východiskový bod pre kultúru aj shopping, kde je aj množstvo hotelov (pozri. Taliansko mestá Neapol ).

Priznám sa, historické pamiatky sa mi páčia a rada si ich pozriem, no množstvo informácií o nich sa na mňa až tak nenalepí (i keď pozor, dobrý sprievodca ich dokáže podať zaujímavým a nápaditým spôsobom tak, že si jednoducho zapamätá každý poslucháč, prečo sa na tú ktorú pamiatku ešte stále pamätá) no tentokrát ma hneď pri ceste z letiska oslovili viac vysvietené výklady obchodov... Príjemný neskorší večer, no ulice plné, obchody otvorené, černosi s bielymi plachtami na chodníku rozložený ako u nás ani Vietnamci nie sú. Váham, či vôbec pôjdem na večeru...

Len teda zmena plánu a nebudem bývať na piazza garibaldi, taxikár ma vezie ďalej, nechá ma nabažiť sa pohľadom na obchody a reštaurácie až zastaneme na ulici na môj vkus tichej, bližšie historickému centru a prístavu, len tie asi takto potme nepôjdem sama skúmať. Stačí, že sa nám pred hotelom práve rozkladá bezdomovkyňa so svojim kartónovým spacákom. Štyri hviezdy, neštyrihviezdy, nie je priamo pred schodiskom hotela tak to asi nikomu neprekáža.

Aj tak ma to stále láka vybehnúť von, rýchlo si dám večeru, úplne stačí skombinovať čo ostalo v predjedlovom bufete, k tomu pohár vína, ešte čo ostalo v dezertovom bufete a šup von.

No, mala som sa opýtať. Nie som si celkom istá ktorým smerom by bolo bezpečné sa vybrať, tak spravím kolečko hlavnejšou ulicou sem a tam akurát na pár cigariet a idem radšej dobiť baterky spánkom. Cestou ale predsa stretám zaujímavú partiu, v strede cesty partia čiernoodetých karabinierov dohliada na poriadok – a veď aj sa mi zdalo že občas počuť burácanie z okien od televízorov, no a ešte rušnejšie to spoza okien znie aj keď ja už v hotelovej izbe zaspávam...

Až na druhý deň sa ale dozvedám, že to práve hral v Neapole futbal s domácimi Juventus. Tak to je iná udalosť pre futbalom-žijúcich talianov... Kamarátom sa na zápas podarilo dostať a konštatovanie našinca znelo, atmosféra ako keď v 68-mom hralo československo s ruskom. tak si to asi viete predstaviť. Alebo ani nie...? Tak nabudúce sadnúť na lietadlo, ak sa bude Hamšíkovi v neapole ešte stále tak dariť, tak si môžete dať aj pásku na čelo, že ste jeho krajania a napolitánci do vás odradosti možno aj niečo dobré nalejú...

Na letisku chrúmem napolitánky, vyťahujem letenky, šupnem batožinu na bežiaci pás a lúčim sa pohľadom na sopku Vezuv.

Anna

4 komentáre:

  1. Krasny a realisticky popis. My sme mali situaciu zhorsenu tym(alebo o to zaujimavejsiu), ze sme s nasim pozicanym autom boli priamym ucastnikom cestnej premavky. Nedajte sa odradit, Neapol ma caro, ktore sa neda popisat, treba ho zazit.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Taktiež sme zažili jazdu autom cez Neapol. Na letisku sme si zapožičali malé autíčko (fungl nové malo najazdené iba 15 km) a jeho prvá jazda smerovala do Neapola!? Niečo som o doprave v Neapole už pred tým počula, ale vlastný zážitok - to bolo neporovnateľné, nič podobné som nikde v Európe nezažila. Presne ako píše autorka článku, jazdili sme v troch prúdoch po uličke, ktorá by u nás bola jednoprúdovou jednosmerkou. Tam si veselo parkovali autá na oboch stranách. Nedalo sa rozoznať, kde je ešte cesta a kde chodníky. Chodci si veselo vykračovali medzi dvoma prúdmi áut. Normálne som som jedného fešáka v obtiahnutých džínach plácla zrkadlom po zadku (idúc len jemne rýchlejšie ako on s kolegom). Urobil také sexi gesto, že ešte dnes sa mi rozžiaria oči, keď si na to spomeniem.

    "non aprire la finestra ..."

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Musím pochváliť autorku za naozaj veľmi pekný opis fungovania tak fascinujúceho mesta akým Neapol bezpochyby je. Celá tá mentalita Neapola, jeho fungovanie a všetko v ňom vytvára naozaj zvláštne mesto, mesto, ktoré si žije svojim životom a ktoré je úplne iné než na aké sme zvyknutí my na Slovensku. Mesto, ktoré je vždy plné ruchu, plné ľudí na tých úzkych uliciach, plné juhotalianskej mentality.. naozaj veľmi zaujímavé mesto, ktoré sa oplatí navštíviť.

    Mimochodom, našiel som jeden celkom zaujímavý web o Neapole, na ktorom je toho o tomto krásnom meste celkom dosť, tak keby niekoho zaujímali ďalšie informácie a mal chuť a čas, tak určite odporúčam si prečítať články na http://www.neapol.sk/neapol, nájdete tam mnoho zaujímavých informácií.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ahoj čo stojí cca taxik z letiska do centra ? alebo sa mi viacej oplati ist mestskou dopravou ? ako sa dostanem nou vieš mi poradiť alebo nejaký link

    OdpovedaťOdstrániť